Ladislav Piaček
O nerozprávaní
Nezamlčali sme nič. Odolali sme pokušeniu vysloviť toto aj tamto. Nepamätáme si nijakú otázku, čo by nás čakala. Sme nie tak úplne bez témy, veď...
Nezamlčali sme nič. Odolali sme pokušeniu vysloviť toto aj tamto. Nepamätáme si nijakú otázku, čo by nás čakala. Sme nie tak úplne bez témy, veď...
Odvolám všetko čo som povedal. Nielen preto, že je to pohodlné. Znie to ako sľubný začiatok. Samozrejme myslím len na ďalšie neskončenie, na nadšenie zo spásonosných objavov som fakt už príliš... Príliš čo?
Boh ma miluje. Ak to viem, milujem aj ja Jeho. Spinoza bol sofista a pohan? Možno áno a áno a možno to ani nevadí. A vôbec, všetko to bolo už dávno.
Alebo inak: Vymeň ľubovolného člena vlády za svoju obľúbenú postavu z večerníčka a zachráň aspoň seba! Ako by som mohol niečo také myslieť vážne? Nie, nechcem povedať, že niečo také, ako parodovanie snáh politických činiteľov, nemožno schváliť. Práve naopak - rád by som to dovolil. Len ešte neviem, ako a kadiaľ sa do toho plodne pustiť.
Správne vyvinutá senzitivita vidí na všetky miesta, strany a smery. A jednoducho prikazuje: „Tuto ma svrbí, tuto ma poškriab alebo aspoň pohlaď." A celý život má vďaka svrbeniu rytmus a zmysel. Stačí len sledovať vlastné telo.
Myslím na kritiku v pôvodnom zmysle - nehovorím o negatívnom hodnotení, ale o hľadaní hraníc veci, v tomto príde rozumu ktorý je vlastný Bohu. A nemyslím pri tejto kritike na konkrétne náboženstvo, ale na konkrétneho Boha - na toho najvyššieho a teda jediného, všemohúceho, vševedúceho a nekonečne dobrého. Myslím, že nie je nezmyslom hľadať hranice schopnosti u toho, kto je všemohúci.
Nechápem. Je to podivný zvyk - reagovať na slová hnevom. Často veľmi užitočný zvyk. Nedalo by sa ale urážať aj bez nepríjemných emocionálnych výbuchov?
Ak ktosi príde do živého vysielania, a povie v cudzom jazyku niečo, čo nebude mať kto preložiť, je možné že v tom momente on alebo televízia poruší jazykový zákon. Niečo podobné sa vraj stalo v Lampe. Ak neskôr televízia odvysiela preklad inkriminovaných slov, bude všetko v poriadku? To je technická záležitosť. To by sa dajak rozumne vyriešiť dalo. Byť tak dobrosrdečným zákonodarcom, dal by som prednosť iným problémom: zákon by som rozšíril ešte ďalej - na cudzie slová, technické termíny a aj všetky zložitejšie vety. Média by boli oveľa užitočnejšie, vlastne by sa zmenili na pobočky vzdelávacích inštitúcií - vysvetlili by nám každé podozrivé slovíčko, či vetu.
Pokus o kritiku týchto prívlastkov. Nie, nemýľte si kritiku s odsúdením, či zavrhnutím. Táto kritika nehodnotí, ale len hľadá okraje a hranice, kde vec končí a kde začína. Porovnajte s nasledujúcimi vetami: "Pohoda nech nikdy nekončí! A kto by zastavoval človeka, keď sa teší z niečoho príjemného? A keď je niekto hustý, tak to nepustí, proste to tak cítim a nikto mi to nezoberie. Pohoda je raj na zemi."
Nasledujúce riadky vznikli nafúknutím predsudku, ktorý dúfam, že tohoročné parlamentné voľby vyvrátia. Na predsudku, že skupina voličov, ktorá sa pred štyrmi rokmi radovala z výsledku volieb, za uplynulé roky nezmenila svoje preferencie. A je to k ich chvále. Lebo takto si udržať názor napriek toľkej nepriazni osudu, čo sa na nás rúti - to bude známka mimoriadne pevného charakteru. Dúfam, že nasledujúca nešikovná karikatúra nemá skutočného adresáta a že je tak málo pravdivá, ako sa len dá.
Prečítal som si článok na jednom blogu a diskusiu k nemu. Stará otvorená téma: schválenie/zakázanie aborcií. A v diskusii bol niektorý diskutér obvinený z moralizovania. Právom. Myslím ale, že obvinený sa nemá za čo hanbiť. Nech sa len postaví na mieste, kde snáď pevne stojí a povie: "Áno. Moralizujem. A budem ďalej moralizovať, lebo to, čo sa deje, je zlé a musí to prestať!" Ak moralizátor neblúzni a vie o čom hovorí, nech povie viac. Bolo by nerozumné nevypočuť si varovanie pred nejakým nebezpečenstvom. Tak prečo nám kypí krv, keď otvorí moralizátor ústa alebo vynesie transparent?
Nikoho by som si nedovolil nazvať hlupákom alebo debilom, pretože, aj keď neviem vlastne od kedy a ani prečo, obidve tieto označenia sú dosť urážlivé. Tak si zatiaľ rezervujem označenie „hlupák“ len pre vlastnú osobu, lebo sám seba neurazím, a slovo „debil“ radšej nechám zapadnúť medzi archaizmy. Škoda. Kvôli nemilým súvislostiam sa musíme vyhýbať slovám, ktoré zrejme mali aj popisný význam.
Nevravím to ja. Preto som použil úvodzovky. Protestujúci rozbíjali a vraveli, kričali, písali: „Olympiáda je zlá, lebo je zbytočne okázalá, prostriedky na ňu by sa dali využiť aj lepšie, veď len sociálnych problémov je dosť.“ Dôvody sú správne už na intuitívnej rovine: vieme, že zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, hospodárstvo (zamestnanosť), aj veda a školstvo si zaslúžia viac podpory ako šport. Nespomenul som tu asi iba sféru umenia. Tá dáva opačné dôvody.
Nechápem akým spôsobom funguje sypanie popolu na hlavu pri nepodarených tendroch.
Pri štúdiu univerzálneho preskriptivizmu R. M. Harea mám problémy s prekladom anglického „ought“. Kontext, ktorý ma najviac zaujíma, je použitie v súdoch morálky. Slovník radí významy: mať, mal by, mať povinnosť, doporučiť, tvrdiť správnosť. Zamyslel som sa nad nimi v niekoľkých paródiách možno aj morálnych situáci.