reklama

Prekliatie kondicionálu, možnosti, nutnosti, slušnosti

Pri štúdiu univerzálneho preskriptivizmu R. M. Harea mám problémy s prekladom anglického „ought“. Kontext, ktorý ma najviac zaujíma, je použitie v súdoch morálky. Slovník radí významy: mať, mal by, mať povinnosť, doporučiť, tvrdiť správnosť. Zamyslel som sa nad nimi v niekoľkých paródiách možno aj morálnych situáci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pri štúdiu univerzálneho preskriptivizmu R. M. Harea mám problémy s prekladom anglického „ought“. Kontext, ktorý ma najviac zaujíma, je použitie v súdoch morálky. Slovník radí významy: mať, mal by, mať povinnosť, doporučiť, tvrdiť správnosť. Zamyslel som sa nad nimi v niekoľkých paródiách možno aj morálnych situáci.

Situácia na byte:

A: „Mal by si aspoň niekedy umývať riady.“

B: „Prečo?“

A: „Mali by sme si pomáhať.“

B: „Súhlasím. To by bolo dobré.“

Nevravím, že toto je problém morálky. Neviem ale, kam až morálka siaha. Možno sa zaoberá aj vynášaním smetí. Taký to návrh je pochopiteľný, aj zdôvodnenie znie prijateľne. Nepáči sa mi tá podmienenosť. Diskusia sleduje hypotézu: „čo by bolo, keby sme si pomáhali“. Odpoveď: „bolo by to dobré.“ Prečo brať vôbec do úvahy hypotézu? Návrh obvykle sleduje zlepšenie. To ale nemusí znamenať, že sa rieši nejaký problém, že bolo niečo zle. Len sa od dobrého prešlo k lepšiemu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Situácia v susednom byte:

C: „Mal by si aspoň niekedy umývať riady.“

D: „Prečo?“

C: „Mali by sme si pomáhať.“

D: „Hlúposť. Ja sa bez pomoci zaobídem. Skúste to tiež.“

C: „Škoda.“

Situácia tu vyzerá podozrivejšie. D odmieta hypotézu, odmieta spoluprácu. Nemá záujem na zlepšení. Situácia nebola zlá a nezmenila sa, no aj tak C ľutuje akúsi stratu (škodu), ktorá sa nestala. D spôsobil túto škodu, čo sa nestala.

Tretí byt:

E: „Mohol by si uhnúť? Chcem vysávať.“

F: „Mohol.“

E: „Teraz, prosím. Môžeš uhnúť?“

F: „Mohol by som, ale nechce sa mi.“

E: „Mohlo by sa ti, prosím, chcieť teraz?“

F: „Mohlo, ale nechce.“

Kedy prestaneme hovoriť, že škoda sa vlastne nestala? Záujem E sa stretá s nezáujmom F, no nič sa nestalo. E apeluje na dobrú vôľu F. Dobrá vôľa tu nevznikla. Nevznikla ani zlá vôľa. Nič sa nestalo. E odchádza z izby nespokojný, trochu vytočený. Samozrejme sa nenaštval sám, ale F nič neurobil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V aute:

G: „Musíš si zapnúť bezpečnostný pás.“

H: „Nič nemusím, iba zomrieť musím.“

G: „Počúvaj ma, lebo umrieš skôr.“

(Vezú sa. Docestujú bez problémov.)

H: „No vidíš. Pásy nemusím.“

Škoda sa nestala. Hypotézou nebolo už zlepšenie situácie, ale jej zhoršenie. Dobrá vôľa sledovala zmiernenie hypotetických škôd. Toto je jediná hypotéza, ktorá sa vyvrátila. Na jej miesto prišla druhá hypotéza, ale negatívneho znenia: „nič sa mi nestane.“ Negatívna hypotéza sa nedá vyvrátiť jednou jazdou. Čaká na vyvrátenie.

Vo vlaku:

I: „Dobrý deň. Nevadilo by vám, keby som si prisadol?“

J: „Vadilo. Nemám náladu na spoločnosť.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

J bol presný. O svojom mentálnom stave neklamal. Škodu nespôsobil. Naopak – zabránil zhoršeniu svojej nálady. Pravdivo vyjadril svoju zlú vôľu, ale nemohol za ňu. Mal zlý deň. O dobrej vôli reč ani nebola, nikto ju nežiadal.

Doma:

K: „Je tvojou psou povinnosťou ma poslúchať. Som tvoj rodič.“

L: „Na povinnosť neverím. Nemusím, môžem si robiť, čo chcem. Na poslušnosť nemám náladu.“

K: „Čo trepeš?! Mňa z teba porazí!“

L: „No dobre. Čo si to chcel? Nech ťa tu neroztrhne.“

L má po infarkte. Ohrozenie zdravia bolo akútne. K zabránil veľkej škode.

Gestapo klope na dvere (paródia klasického príkladu, neviem, kto je jeho autorom):

SkryťVypnúť reklamu
reklama

M: „Dobrý deň. Mohli by ste mi, prosím, povedať... ale iba ak by vám to nevadilo... Vaši susedia, židia... Máme tu také nepríjemne podozrenie. Neskrývajú sa u vás?“

N: „Môžem povedať, žiaľ. Lebo viem. Klamať sa nemá, musím vám to povedať, aj keď mi to vadí, lebo som počul, čo sa stane židom... týchto susedov som si veľmi obľúbil. Veď čo iné sa dá robiť?! Povinnosť je povinnosť. Sú dole, v pivnici.“

Je tu námietka. N mohol povedať: „Viem, ale nepoviem. Klamať tak nebudem.“ To by ale len potvrdilo podozrenie, že sú u neho. Veta „Čo sa dá robiť?!“ je kľúčová. Vyzýva imagináciu. Mne neslúži dosť na to, aby som si poradil s gestapom vo fiktívnej situácii. A ako zároveň tak vyhovieť zmyslu pre povinnosť a neklamať? Alebo ohnem pravidlo, snáď to bude dosť. Utilitarizmus sa zdá vo všetkých situáciach jasnou voľbou. Ktorá jeho varianta? Ako sa ale vzťahuje k povinnosti? Ktoré zlepšenie, či zabránenie škody, už ukladá povinnosť? Alebo kto ju ukladá?

Ladislav Piaček

Ladislav Piaček

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu